Predhistorické osídlenie územia Jasenice

Kamenná doba

Územie Papradnianskej doliny, kde leží obec Jasenica, bolo obývané už koncom Kamennej doby (3000 - 1500 pred Kr.). Pravdepodobne tu žili prví roľníci. Vo všetkých súčasných dedinách tejto doliny sa z tohto obdobia našli nálezy. V Papradne sa našli kamenné sekierky a kamenný oštep. Kamenné škrabadlá sa našli v Papradne, Brvništi, Stupnom, Jasenici a Šebešťanovej.

Na území Jasenice boli objavené nálezy kamennej industrie (radiolaritové silexové škrabadielka) v polohách Predná hôrka, Hradište a v intravilánoch obce.

Bronzová doba

2300 (2000,1900) pred Kr. – 850 (800,750,700) pred Kr.

V dobe bronzovej, na území Poľska, východného Nemecka, severných a východných Čiech a Slovenska, vznikla z mohylových  kultúr Lužická kultúra. Bol to kultúrny komplex strednej bronzovej doby až po laténsku dobu, patriaci medzi kultúry popolnicových polí. Bol to roľnícky ľud, pre ktoré bolo charakteristické žiarové pochovávanie, budovanie hradísk, prejav v materiálnej kultúre. Zaoberal sa poľnohospodárstvom, chovom dobytka a remeslami.

Na Slovensku sa Lužická kultúra vyskytovala na severnom Slovensku, od Stredného Považia vyššie. Objavila sa aj v  Papradnianskej dolin. V Brvništi sa v roku 1961 našiel depot bronzov – zlomky kosákov a sekierok.

Významným objavom je nálezisko lužického pohrebiska v Jasenici, ktoré našli stavbári pri kopaní základov novej školy pri kostole v roku 1960 v polohe Chmelínec. Pohrebisko prišli preskúmať pracovníci Krajského múzea zo Žiliny. Našlo sa tu vyše 50 žiarových hrobov, ktoré boli vyhĺbené od 60 do 120 cm. Často bola okolo nich aj kamenná skrinka alebo dokonca malá mohylka. Okrem keramiky sa našlo aj niekoľko bronzových predmetov (napr. bronzový nôž). Keďže sa v hroboch, aj v ich okolí, nachádzali tiež železné predmety, je zrejmé, že pohrebisko malo dlhšie trvanie. Pohrebisko pravdepodobne slúžilo širšiemu okoliu. V okolí pohrebiska pravdepodobne stálo aj sídlisko, ktoré bolo pravdepodobne v polohe Duhé v Stupnom.

Podľa archeológa Petrovského - Šichmana bol v lužickej dobe vrch Hradište opevnený drevenou ohradou. Takéto opevnenie bolo pravdepodobne aj v halštatskej dobe – 850 (800/750/700) – 450 (400) pred Kr., keďže sa na severnom svahu temena Hradišťa našla halštatská keramika. Opevnenie tu trvalo pravdepodobne až do rímskej doby.

Laténska doba

450 (400) pred Kr. – 0 (6,10) po Kr.

V laténskej dobe prišli na severné Slovensko Kelti a pravdepodobne ovládli pôvodné obyvateľstvo. Prišli aj na územie Jasenice. Vo Veľkej Jasenici sa pod severným úpätím Hradišťa, v okolí Prednej Hôrky a na sídlisku Mikulské pole pri Zákľapí našli laténske grafitové črepy.

Rímska doba

0 (6,10) - 400 po Kr.

V tejto dobe sa na západnej strane dnešnej obce, na rozhraní Jasenice a Udiče nachádzalo sídlisko väčších rozmerov. Žil tu ľud púchovskej kultúry spolu s potomkami Keltov. Tiahlo sa od polohy Pod Banátom (nad osadou Uhry), cez Zákľapie, Mikulské pole a sedlo medzi Klapím a Hradišťom a ďalej pokračovalo pod severným úpätím Hradišťa až po lokalitu Koliba. Ďalej zachádzalo k Prednej Hôrke až ku dnešnej ceste z Jasenice do Udiče. Sídlisko bolo dlhé asi 1,5 km (3 km) a chránili ho tri drevené opevnené hradiská (Hradište, Predná hôrka a Klapy). Je možné, že v týchto miestach bolo centrum širšieho okolia na strednom Považí. Severným okrajom sídliska prechádzala stará cesta od hradiska  Veľký vrch v Divinke cez Bytču, severnou stranou Váhu. Prechádzala návrším medzi Beňovom a Jasenicou a pokračovala do Udiče, Klieštiny až k Lyskému priemyslu.

Na tomto mieste sa našlo veľa črepov z nádob, dve kamenné formičky na odlievanie bronzových predmetov, maznice z chát. Na oráčinách pod severným úpätím Hradišťa sa vraj našiel železný meč. Spolu sa našlo asi 260 kovových predmetov, napr. keltská strieborná minca s priemerom 24 mm, rôzne bronzové spony, železné strelky, ihly a nádoby.

V polohe Predná hôrka sa podarilo nájsť veľa keramiky, dokonca skoro celé nádoby, ktoré sa dali zrekonštruovať. Našiel sa tu tiež kamenný žarnov na mletie obilie, ihla spony, malá kramlička, strela zo šípa, zlomok zo šípa, hlinené prasleny, ostroha z nohy kohúta.

Sídlisko zaniklo na začiatku 1. st. po Kr. pod náporom Germánov. Dobyté a vypálené boli aj opevnenia na Prednej hôrke a na Klapoch, stopy po požiaroch sa zachovali dodnes. Na Hradišti sa nenašli žiadne železné strelky. Je však pravdepodobné, že keď na územie dnešnej Jasenice prišli prví Slovania, našli na Hradišti ešte nejaké hradisko - opevnenie a ponechali ho v názve, ktoré poznáme do dnešných čias.

Príbuzné k tomuto sídlisku sú aj menšie sídliská z týchto čias v blízkom okolí: sídlisko Zápilie v Podvaží, sídlisko Duhé medzi Jasenicou a Stupným a vyvýšené sídlisko a malý hrádok na Žeravici v Stupnom.

Hradisková doba

600 – 1200 (1250) po Kr.

V hradiskovom období, keď na území Slovenska vznikali slovenské opevnené hradiská, bolo územie dnešnej Jasenice pravdepodobne natrvalo osídlené, hoci sa v okolí nenašlo žiadne staršie slovenské sídlisko.

Stredoveké osídlenia

Archeológ Šichman zistil mladohradištné osídlenie z 11.-12. storočia pri starom cintoríne. V roku 1947 tiež zistil na lokálnej polohe Na Medzi sídlisko stredovekej osady, ktorá sa nachádzala na rozhraní Jasenica a Udiče v sedle medzi Hradišťom a Vrádišťom. Podľa jeho odhadov mohlo ísť o osadu Ugrice, ktorá sa spomína v roku 1500 niekde v okolí Považskej Bystrice. Mohol sa tu usadiť strážny oddiel Uhrov v čase Uhorského štátu a názov Uhry sa mohol presunúť do susednej osady.