Príroda

Lipa pred kostolom

V Jasenici stálo v minulosti viacero pozoruhodných stromov, z ktorých sa však zachovala už len lipa pri kostole.

Pred kaštieľom stála lipa malolistá s poprsným obvodom kmeňa 450 cm. Mala bútľavý kmeň už od zeme, a predsa sa na ňom zelenala vetva, ktorá každý rok aj zakvitla, naposledy v  80-tych rokoch 20. storočia.

Na konci 2. svetovej vojny stáli pred kostolom dve lipy. Vpravo stojaca lipa však mala zbútľavený kmeň a víchrica ju v roku 1945 zlomila.

Dodnes stojí pred kostolom už len jedna lipa malolistá (Tilia cordata Mill.), evidovaná ako chránený prírodný výtvor. Obvod jej kmeňa je 537 cm. Podľa kronikára Jána Ondráčka z roku 1933, dve lipy pred kostolom zasadil občan Jeleník asi pred 250 rokmi (s. 13) t.j. cca okolo roku 1683. Aj zápis z roku 1994, keď odborníci odhadli jej vek na približne 350 rokov, t.j. od roku  cca 1644, svedčí o tom, že tento symbol slovanstva zdobí okolie farského kostola v Jasenici už od 17. storočia. 22. júna 2005 sa však Jasenicou prehnala veterná smršť a zasiahla korunu chránenej Jasenickej lipy. Smršť spôsobila zlomy aj zdravých konárov v centrálnej časti koruny. Výška stromu pred smršťou bola 32 metrov a priemer koruny bol 20 m. Po smršti však bolo potrebné orezať polámané konáre, čím sa jej výška a obvod zmenšil. Jasenická lipa sa však po tejto veternej smršti znovu pozviechala a zbujnela.[1]

 

Turistika

Územie Jasenického chotára poskytuje svojim obyvateľom, ale aj návštevníkom, svoje malebné čaro. Aj dnes môžu ľudia zažiť krásu jej prírody, podobne ako ju zažívali naši predkovia v minulých storočiach až do stredoveku. A podobne, ako ju zažíval ľud púchovskej kultúry, Kelti, či lužický ľud, až do doby kamennej.

Územie Jasenice, ako starodávna križovatka ciest, aj dnes ťaží zo svojej polohy. Je bránou do Papradnianskej doliny, ale tiež aj vchodom do postupne sa otvárajúceho pohoria Javorníkov. Lokálna komunikácia s Udičou jej zabezpečuje spojenie so susednou Marikovskou dolinou, ale tiež ju napája na púchovský región. Smerom na východ sa dá napojiť na dávnu cestu cez Beňov do Štiavnickej doliny a odtiaľ do Bytče.

Hoci je katastrálne územie Jasenice skromné, predsa je bohaté. Najvyšší a najmohutnejší vrch obce Hradište síce neponúka ďaleký výhľad, ale poskytuje svojim návštevníkom pekné prírodné zákutia a prechádzku cez sedlo vrchu.

Pod Hradišťom smerom na sever sa nachádzajú dva nepatrné vrchy, nazývané Hôrky (Malá a Veľká alebo Predná). V súčasnosti sú zalesnené, ale v minulosti aj z nich bol pekný výhľad.

Kúsok od Hradišťa, pri hraniciach s Udičou sa týči vrch Klapy. Tento názov sa však v Jasenici príliš neujal a miestny ľudia tomuto vrch nepovedia inak ako Cigánka, pretože sa s týmto názvom tiahne veľa miestnych povestí. Hoci patrí do katastrálneho územia Udiče, jasenický ľud chodil obrábať svoje role tesne pod Cigánku, do lokality Podklapie, a tak im prirástla k srdcu, hoci nie je ich. S jej výškou 654 m n. m. je vyššia ako Hradište a odmenou za výstup je krásny výhľad na zákutia Nosickej priehrady.

Na rozhraní katastrov Jasenice a Hvozdnice je zaujímavý kopec s Názvom Súdna. Ani tento názov sa však bežne medzi ľuďmi nepoužíva a skôr sa mu hovorí Bohov. Tento názov je pravdepodobne veľmi starý. Podľa Štefana Meliša to bolo miesto pohanských bohov, čiže božnica, božište, kde naši predkovia uctievali okrem Perúna aj celý rad iných bohov.[2] Pod Dedovcom pri obci Stupné je mohylovitý útvar – Hôrka.