Kaštieľ vo Veľkej Jasenici:

Pôvodne renesančný k a š t i e ľ v Jasenici dal v roku 1618 postaviť Daniel Szunyogh. Dokumentuje to aj dodnes zachovaný latinský nápis umiestnený nad hlavným portálom do kaštieľa.
Dvojpodlažná budova kaštieľa s dvojtraktovou dispozíciou na pôdoryse tvaru L, s ústredným dvojramenným schodišťom bola koncom 18. stor. zbarokizovaná a ďalej upravovaná v 19. a 20. stor. Renesančné valené klenby s lunetami nachádzajúce sa v miestnostiach a trámové stropy na poschodí boli čiastočne vymenené za rovné. Sunyoghovci patrili k popredným zemianskym rodom v Uhorsku. Pochádzali z Abovskej župy. Potom, čo Abovský podžupan Mikuláš Szunyogh (1390 - 1394) získal v roku 1394 obec Jasenica v Trenčianskej župe, postupne sa do trenčianskej oblasti prisťahovali aj jeho potomkovia a začali si písať prídomok ... z Jasenice. Po roku 1460 sa stali držiteľmi Budatína. Mikulášovi vnuci Bartolomej a Gašpar, žijúci v 15. stor., založili dve základné vetvy rodu. Bartolomej zostal bývať v Jasenici a jeho potomkovia vytvorili zemiansku (jasenickú) líniu rodu. Podľa súpisu z roku 1646/47 do nej patrili Erazmus a Michal Szunyoghovci. Obaja boli majetnými šľachticmi z horného okresu Trenčianskej stolice. Je pravdepodobné, že príslušníci tohto rodu žili v Jasenici a Malej Divinke ešte aj v 19. stor. Zo zemianskej línie vynikli Daniel, (v rokoch 1614 - 1623 trenčiansky slúžny), Michal (v rovnakej funkcii v roku 1783) a Pavol, (v roku 1693 farár obce Trstice v Bratislavskej stolici). Druhú (budatínsku) líniu rodu založil Gašpar Szunyogh, ktorý si zobral za manželku vdovu po Rafaelovi z Hatného a vyženil časť budatínskeho panstva. Väčšiny panstva sa zmocnil donáciou z roku 1487 od kráľa Mateja Korvína. Gašparovi vnuci Ján a Juraj rozdelili túto líniu rodu na dve podvetvy. Obaja boli v roku l588 povýšení do barónskeho stavu.
Z hľadiska záchrany kultúrneho dedičstva a aj spoločenskej potreby sa v rokoch 1986 - 1990 plánovala obnova renesančného kaštieľa v Jasenici. Po ukončení rekonštrukčných prác mal slúžiť Vlastivednému múzeu v Považskej Bystrici na zriadenie odborného prírodovedného pracoviska a prírodovednej expozície. Žiaľ, k tomu nedošlo, a tak potreba jeho záchrany zostala opäť na niekoľko rokov nevyriešená. K celkovej obnove objektu kaštieľa sa pristúpilo až v roku 2003, o čo sa zaslúžil Obecný úrad v Jasenici. Obnovený kaštieľ bol verejnosti sprístupnený dňa 4. septembra 2005.
V novozrekonštruovanom kaštieli je v súčasnosti umiestnené detašované prírodovedné pracovisko a expozičné a výstavné priestory Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici. Múzeum v nich vymedzilo prírodovednú expozíciu, ktorej ťažiskom je zoologická expozícia dokumentujúca faunu považskobystrického regiónu. V prípravnom štádiu je expozícia geológie a botaniky. Okrem toho v interiéri kaštieľa sú umiestnené dve dlhodobé výstavy "Regionálna umelecká výroba" a historická výstava "Taká bola Považská Bystrica". V ostatných priestoroch uskutočňuje múzeum plánované výstavy prírodovedného, historického, ako aj umeleckého charakteru a k nim sa viažuce tradičné kultúrno-spoločenské podujatia určené pre širokú verejnosť.